„ Dobrý politik má mať schopnosť predvídať to, čo sa stane v budúcnosti, a vysvetliť, prečo sa tak nestalo". Winston Churchill
Architektúra
26.05.2010 00:00Európska architektúra sa začala formovať v okolí Egejského mora, na Kréte v Mykénach či Tróji. Neskôr z nej vzniká architektúra antická, rímska, románska, gotická, renesančná, baroková a klasicistická. Najväčší vplyv na Európsku architektúru mala práve antická grécka architektúra, najmä jej klasické obdobie určujúce vývoj slohov na ďalších 20. storočí. Tieto premeny sa nediali na žiadnom inom svetadieli.
Antická grécka
Táto architektúra vznikala v mestských štátoch v okolí Egejského mora a pretrvávala medzi 10. a 2. storočím pred Kr. Bola harmonicky a proporčne vyvážená s bohatou sochárskou a farebnou výzdobou. Okrem svetských stavieb sú jej najkrajšími ukážkami chrámy. Bezpochyby najvýznamnejšou zachovanou pamiatkou je komplex chrámov Akropolis v Gréckych Aténach, ktorý vznikol na vrchole klasického obdobia v 4. a 5. storočí pred Kr. V architektúre starovekých Grékov sa sformovali tri základné stavebné kánony, rozoznateľné podľa charakteristického tvaru stĺpov, dórsky, iónsky akorintský.
Antická rímska
Rímska architektúra v sebe spojila silný vplyv gréckej harmonickej architektúry s technickou vyspelosťou Etruskov. Vďaka novým stavebným postupom mohli Rimania spojiť stĺpový systém s oblúkovým. Ako prví na svete dokázali stavať architektúru s veľkým vnútorným priestorom vďaka klenbám s veľkými rozponmi. Dodnes stojaci Panteón v Ríme z roku 25 pred Kr. má samonosnú kopulu s priemerom 43,5 metra. Rímska architektúra prekvitala až do piateho storočia.
Byzantská
Vo východnej časti bývalej Rímskej ríše s centrom v dnešnom Istanbule sa formuje z ranokresťanskej architektúry architektúra byzantská. Datuje sa medzi 6. až 15. storočím. Jej najkrajšou stavbou je pôvodne kresťanský chrám, dnes mešita, Hagia Sofia v Istanbule. V 9. storočí sa z nej odvíjaveľkomoravská architektúra ako aj stredoveká ruská architektúra. Je pre ňu charakteristická kombinácia centrálneho a pozdĺžneho typu chrámu s kopulami.
Románska
V Európe 6. až 10. storočia sa rozvíja predrománska architektúra, prerastajúca do románskej architektúry patriacej do 11. až 13. storočia. Bola prvým výrazným slohom stredoveku. Vznikla na pôdoryse rozličných európskych národov, jej šíriteľmi sa stávajú najmä Francúzsko, Nemecko a Taliansko. Charakterizujú ju masívne tvary, centrálne alebo bazilikálne stavby spočiatku s plochými stropmi, neskôr zaklenutými krížovou klenbou a kopulou. Mohutná kamenná konštrukcia chrámov sa postupne stáva subtílnejšou.
Gotická [upraviť]
Vo Francúzsku sa v 12. storočí zrodil prvý zo starších slohov nenapodobujúci antické stavby. Bola to gotická architektúra. Jej charakteristickou črtou sa stala vertikálna línia, lomený oblúk a premyslená konštrukcia kostry chrámu, prenášajúca hmotnosť stavby pomocou nosných rebier na vonkajšie oporné konštrukcie. Tým sa steny uvoľnili pre veľké okná vnášajúce do interiéru svetlo. Gotická katedrála sa stáva vrcholom architektonického umenia a zároveň hlbokým duchovným symbolom. Prejavila sa aj na svetských stavbách, napríklad hradoch. Šírila sa po celej Európe až do 16. storočia, no v Taliansku nebola nikdy plne prijatá (s jednou doslova veľkou výnimkou : Milánsky dóm.)
Renesančná
Renesančná architektúra sa formuje v Talianskej Florencii začiatkom 15. storočia. Navracia sa ku ideálom antického sveta. Vznikajú paláce, zámky a vily. Pre chrámy je charakteristická centrálna dispozícia s kupolou, ktorej najznámejšou ukážkou je florentský Duomo Santa Maria del Fiore, vo svojej dobe najväčšia stavba svojho druhu na svete. Vďaka talianskym architektom sa šírila do Uhorska, Čiech, Poľska a v 16. storočí do Ruska.
Baroková
Baroková architektúra sa šíri z Talianska od konca 16. storočia. Charakterizuje ju dynamika, krivky, monumentálnosť, pompéznosť a iluzívnosť. Má zložité priestorové kompozície, plasticky prehnuté fasády a snaží sa uplatniť všetky umelecké druhy v jednom diele. V polovici 18. storočia vyústila do Rokoka.
Klasicistická
—————
